MAGICKÉ ČÍSLO VO2 MAX

Počuli ste už takúto historku?

Rozprávajú sa dvaja bežci:

Prvý: ,,Ja ho mám veľké 55‘‘.

Druhý odpovedá: ,,Ja mám ešte väčšie, 60‘‘.

Náhodný okoloidúci: ,,O čom sa rozprávate?‘‘

Bežci: ,,O tom kto má vyššie VO₂ max‘‘.

Okoloidúci sa zamyslí: ,,Čo je to VO₂ max?‘‘.

Čo je to VO₂ max?

Tento názov je odvodený z troch skratiek: V = objem; O₂ = kyslík; max = maximum. V doslovnom preklade sa môžete najčastejšie stretnúť s názvom ako maximálna spotreba kyslíka. Keby sme chceli nájsť presnú definíciu, tak: VO2 max je maximálne množstvo kyslíka, ktoré je organizmus schopný využiť počas pohybovej aktivity (Shirmaul et al.2013). Maximálna spotreba kyslíka ako miera aeróbnej kapacity je stanovená ako medzinárodný štandard pohybovej aktivity. Nájdete množstvo odporúčaní akú hodnotu VO2max by ste mali mať, pokiaľ chcete byť zdravý alebo mať dobrú výkonnosť. Vo vede aj v medicíne často k VO₂max dávajú prívlastok tzv. biomarker zdravia, pretože súvisí aj s celkovou funkčnou kapacitou organizmu a je ukazovateľom kardio-respiračnej zdatnosti.

Základnou jednotkou maximálnej spotreby kyslíka je absolútna hodnota vyjadrená v litroch alebo mililitroch za minútu. Absolútna hodnota je často ovplyvnená telesnou hmotnosťou, preto sa zvykne vyjadrovať v relatívnych hodnotách – mililiter na kg telesnej hmotnosti. Vieme, že pre výkonnosť v behu hrá hmotnosť dôležitú úlohu, preto aj z tohto hľadiska je pre vás lepšie poznať hodnotu VO2 max na kg vašej telesnej hmotnosti.

Maximálnu spotrebu kyslíka môžete zistiť spiroergometrickým vyšetrením, ktoré je zlatým štandardom v diagnostike vytrvalostného výkonu. Počas spiroergometrického vyšetrenia absolvujete stupňovaný záťažový test až do vášho maxima napr. na bežiacom páse alebo bicyklovom ergometri do maxima. Na tvári máte masku vďaka, ktorej sa analyzujú vaše vdychované a vydychované plyny.

Absolvovaním spiroergometrického vyšetrenia sa dozviete presnú hodnotu vášho VO2max. Na druhej strane existuje aj množstvo testovacích protokolov, vďaka ktorým si viete vypočítať vašu približnú hodnotu. Medzi tieto pohybové testy patria napr. Cooper test (beh na 12 minút poznáte určite zo školy), Astrand test alebo Beep test. Na internete nájdete naozaj množstvo testovacích protokolov, na ktorých absolvovanie vám stačia len stopky.  Odporúčam vám však absolvovať spiroergometrické vyšetrenie nielen preto, že je najpresnejšie, ale tiež dostanete presné inštrukcie pre váš tréning v podobe tréningových zón, jednotlivých prahov a taktiež je to test pre váš zdravotný stav, keďže v rámci vyšetrenia sa robí záťažové EKG.

Už vieme ako zistíme hodnotu VO2 max, ale nevieme, čo ovplyvňuje túto hodnotu.

Vo všeobecnosti to je:

A, dedičnosť – dedičnosť maximálnej spotreby kyslíka je spojená s mitochondriálnou dedičnosťou a dosahuje asi len 50 %, vedci momentálne poznajú 97 génov, ktoré predpovedajú trénovateľnosť (Williams et al. 2017).

B,   tréning

C,   vek – všeobecne VO₂max klesá s vekom (asi 2 % ročne po 30.roku života)

D,  pohlavie – muži majú vyššie hodnoty VO2 max z dôvodu fyziológie a anatómie tela

Z hľadiska fyziológie sú dvomi najhlavnejšími faktormi, ktoré ovplyvňujú VO₂max:

A, výkonnosť vášho srdca – srdcový výdaj, objem krvi

B, extrakcia kyslíka svalmi

Ďalšími faktormi sú:

A, pľúcna ventilácia

B, výmena plynov O₂ a CO₂

C, hemoglobín – bielkovina v krvi, na ktorú sa viažu molekuly kyslíka

D, hustota mitochondrií

V odbornej literatúre nájdete aj ďalšie faktory, ale nechcem vás zahltiť informáciami, takže keď si zapamätáte len tie najhlavnejšie bude to super.

Úvod máme za sebou – vieme, čo je to VO2 max, ako ho zistiť a čo ho ovplyvňuje.

A teraz otázka: Pamätáte si ako začínal tento článok, že sa stretli dvaja bežci… Bežec č.1 mal VO2 max 55 a bežec č.2 60. Bavíme sa samozrejme v relatívnych hodnotách ml.kg^-1.min^-1. Ktorý bežec bude mať lepší osobný rekord na 10 kilometrov alebo maratón? Väčšina z vás by si vsadila na toho, čo má VO2 max vyššie. Sklamem vás  . Nič nie je čiernobiele a všetko má dve strany. Lepší osobný rekord môže mať aj bežec s nižším VO2max. Ten kto si stavil na tohto bežca by dobre zarobil, lebo kurz by bol naozaj vysoký, ale šancu na výhru by stále mal 😀

Dôvodom, prečo by mohol mať lepší čas aj bežec s nižším VO2 max je ekonomika behu. Je to množstvo energie, ktoré využívate pri behu určitou intenzitou. Vyjadruje sa spotrebou kyslíka. Pri rovnakom tempe môžu mať obaja bežci úplne odlišnú spotrebu kyslíka.

Príklad z praxe?

2 % kenskej populácie tvorí skupina ôsmych malých kmeňov nazývaných ,,Kalenjin‘‘. Z tohto malého kmeňa pochádzajú skoro všetci kenskí rekordéri na stredné a dlhé trate. Áno aj Eliud Kipchoge je ,,Kalenjin‘‘. Športoví vedci už na hranici milénia študovali, prečo kenskí bežci dominujú na stredné a dlhé trate. Spomeniem prácu Weston et al. (2000), ktorá zásadne zmenila pohľad širokej odbornej verejnosti. Vo svojej práci porovnával afrických a kaukazských bežcov s podobnou hmotnosťou. Africkí aj kaukazskí bežci dosiahli približne rovnaký čas na 10 kilometrov. Rozdiel bol, však bol v tom, že africkí bežci mali až o 13 % menšiu spotrebu kyslíka pri rovnakom tempe (Tabuľka Weston et al.2000).

Kenskí bežci mali menší motor (VO₂ max), ale stále vedeli dosiahnuť rovnaký výkon na 10 kilometrov ako bežci s lepším motorom. Odpoveď na túto otázku prišla s prácou od Sano et al. (2013), ktorí zistil, že Keňania majú dlhšiu achilovu šľachu v porovnaní s európanmi pri rovnakej výške. Rovnako zistili, že majú výrazne tuhšiu achilovu šľachu. Aj súčasné vedecké práce potvrdzujú, že keňania majú o 10 % kratší kontakt so zemou, čo je spojené o 8,9 % nižšími nárokmi na kyslík (Concejero et al. 2016). Práve vďaka svojej anatómií keňania majú lepšiu ekonomiku behu a behajú rýchlejšie ako my. Nie je to len o hodnote VO2 max. Aj keď na druhej strane, kmeň ,,Kalenjin‘‘ žijúci 2000 metrov nad morom a všetky faktory, ktoré sa tam stretli zapríčiňujú, že majú geneticky podmienenú vysokú hodnotu VO2 max (Larsen et al. 2003).

Čo si zobrať z tohto článku?

Z hľadiska výkonu:

Hodnotu VO2max môžeme považovať ako prediktor talentu resp. predispozície na vytrvalostné športy. Veľmi zjednodušene aký motor sa nachádza pod vašou kapotou. Ak táto hodnota je nižšia nezúfajte, výkon vám neovplyvňuje len motor, ale napr. aj aerodynamika. Mám veľmi rád knihu od Davida Epsteina ,,Športový gén‘‘, v ktorej prirovnáva hodnotu VO₂max k rozsahu paží hráčov NBA. Pri veľkej troche štastia sa aj pygmejský muž, ktorý má rozsah paží menší ako 160 centimetrov môže dostať do NBA, ale pravdepodobnosť je veľmi veľmi nízka (Epstein 2014).

Z hľadiska zdravia:

Hodnota VO2max je obrazom vášho kardio-respiračného zdravia a dokonca vedci ju považujú za najsilnejší nezávislý prediktor dĺžky života u zdravých aj u kardio-respiračne chorých jedincoch. Epidemiologické štúdie naznačujú, že vyššie hodnoty VO₂max ako ukazovateľa kardio-respiračného zdatnosti môže pôsobiť ako prevencia nie len pri kardio – respiračných ochorení, ale aj pri niektorých druhoch onkologických ochorení. A ešte jedna čerešnička na torte. Vyššia úroveň kardio-respiračnej zdatnosti pôsobí imunoprotektívne u pacientov, ktorí ochorejú na Covid-19 (Zbinden-Foncea et al.2020).

Môj odkaz všetkým vám bežcom, športovcom a čitateľom je, aby ste hodnotu VO₂max nebrali ako magické číslo len z hľadiska výkonu, ale práve ako ukazovateľ vášho zdravia. Strasser et al. (2018) uzatvára svoj vynikajúci vedecký článok nasledovne: Predĺženie života nie je také dôležité, ako dať rokom viac života. Práve toto je miesto, kde fyzická zdatnosť hrá dôležitú úlohu.

Leo Lendvorsky

BRATISLAVA RUNNERS

Bibliografia:

Smirmaul, B., Bertucci, D., & Teixeira, I. (2013). Is the VO2max that we measure really maximal? Frontiers in Physiology, 4, 203. https://doi.org/10.3389/fphys.2013.00203

Larsen, H. B. (2003). Kenyan dominance in distance running. Comparative Biochemistry and Physiology – A Molecular and Integrative Physiology. https://doi.org/10.1016/S1095-6433(03)00227-7

Barnes, K. R., & Kilding, A. E. (2014). Strategies to Improve Running Economy. Sports Medicine. https://doi.org/10.1007/s40279-014-0246-y

Sano, K., Ishikawa, M., Nobue, A., Danno, Y., Akiyama, M., Oda, T., … Komi, P. V. (2013). Muscle-tendon interaction and EMG profiles of world class endurance runners during hopping. European Journal of Applied Physiology. https://doi.org/10.1007/s00421-012-2559-6

Santos-Concejero, J., Tam, N., Coetzee, D. R., Oliván, J., Noakes, T. D., & Tucker, R. (2017). Are gait characteristics and ground reaction forces related to energy cost of running in elite Kenyan runners? Journal of Sports Sciences. https://doi.org/10.1080/02640414.2016.1175655

Williams, C. J., Williams, M. G., Eynon, N., Ashton, K. J., Little, J. P., Wisloff, U., & Coombes, J. S. (2017). Genes to predict VO2max trainability: A systematic review. BMC Genomics. https://doi.org/10.1186/s12864-017-4192-6

Strasser, B., & Burtscher, M. (2018). Survival of the fittest: VO2max, a key predictor of longevity? Frontiers in Bioscience – Landmark. https://doi.org/10.2741/4657

Epstein, David. (2014). The Sports Gene : Inside the Science of Extraordinary Athletic Performace . New York: Current.

Weston, A. R., Mbambo, Z., & Myburgh, K. H. (2000). Running economy of African and Caucasian distance runners. Medicine and Science in Sports and Exercise. https://doi.org/10.1097/00005768-200006000-00015